Terapia sa nie vždy začne opisom bolesti chrbta, migrény či vyčerpania zo stresu.
Niekedy sa začne jedinou vetou.

"Už tu nie je."

Tento týždeň prišla na ošetrenie klientka, ktorá chodí pravidelne už dlhší čas. Počas našich stretnutí často spomínala vážny zdravotný stav blízkeho človeka. Tentoraz si potichu ľahla na lehátko a vyslovila iba tieto tri slová.

V tej chvíli bolo v miestnosti takmer hmatateľné, akú obrovskú záťaž nesie nervový systém.

Na začiatku ošetrenia bolo celé telo vo výraznej aktivácii. Objavovalo sa jemné vibrovanie, napätie, telo akoby nedokázalo úplne vypnúť a uvoľniť sa. Nervový systém pôsobil, akoby bol v permanentnej pohotovosti, pripravený reagovať na akékoľvek ohrozenie.

Navonok pritom človek často pôsobí "statočne". Funguje. Rozpráva. Vybavuje povinnosti. Sústredí sa na to, aby situáciu nejako zvládol.

Vo vnútri však telo často prežíva úplne iný, oveľa náročnejší príbeh.

Smútok nie je len psychická bolesť

Keď človek príde o blízku osobu, nezasiahne to iba psychiku. Na stratu reaguje celý organizmus – od nervového systému až po najjemnejšie svalové napätia.

Mozog a nervový systém nevnímajú bezpečie iba logicky či racionálne. Pre nervový systém môže byť strata blízkeho človeka obrovským otrasom, ktorý spúšťa hlboko zakorenené biologické mechanizmy prežitia.

Aktivuje sa sympatický nervový systém — stav známy ako "fight or flight" ("boj alebo útek").

Telo sa dostáva do zvýšenej pohotovosti:

• zrýchľuje sa tep,
• dýchanie sa stáva plytkejším alebo nepravidelným,
• zvyšuje sa svalové napätie,
• telo môže byť nepokojné,
• objavuje sa vnútorný tras alebo vibrovanie,
• človek nedokáže vypnúť ani počas oddychu,
• zhoršuje sa spánok,
• telo zostáva akoby neustále "v strehu".

Mnohí ľudia opisujú pocit, že ich telo ide na maximum, aj keď psychicky už nevládzu a cítia sa úplne vyčerpaní.

Čo sa počas terapie pravdepodobne dialo

Na začiatku ošetrenia bolo cítiť obrovské napätie. Telo akoby nevedelo nájsť oporu a pokoj.

Postupne sa však začalo meniť dýchanie.
Napätie sa znižovalo.
Svalový tonus mäkol.
Telo sa začalo viac opierať o lehátko.

A práve toto býva pri práci s nervovým systémom veľmi dôležité.

Kraniosakrálna terapia nie je o "vypnutí emócií" alebo o tom, že človek prestane cítiť smútok. Strata blízkeho človeka nezmizne po jednej terapii.

Niekedy však telo dostane priestor, kde už nemusí zostať v neustálej obrane.

Bezpečný kontakt, pokojné prostredie a regulovaný terapeutický priestor môžu pomôcť nervovému systému postupne prejsť z hyperaktivácie do väčšieho pocitu bezpečia.

A práve vtedy sa často objaví:

• hlbší výdych,
• uvoľnenie svalov,
• pocit ťažoby tela,
• schopnosť oprieť sa,
• prvý moment úľavy po dlhom čase.

Veľmi silné bolo sledovať, ako sa telo klientky na konci terapie doslova zaborilo do lehátka, akoby si po dlhom čase dovolilo prestať všetko držať.

A následne prišla veta:

"Normálne sa mi uľavilo. Ani som to nečakala."

Úľava neznamená zabudnutie

Je dôležité povedať jednu podstatnú vec.

Úľava po terapii neznamená, že človek prestal smútiť.
Neznamená ani to, že bolesť zmizla.

Často to znamená iba to, že nervový systém na chvíľu prestal bojovať o prežitie.

Že telo po dlhom čase nemuselo zostať v permanentnom napätí.

A niekedy je práve toto prvý krok k tomu, aby človek vôbec dokázal ďalej niesť náročné obdobie.

Ako podporiť nervový systém počas obdobia smútku a veľkého stresu

Pri silnom emočnom vypätí si ľudia často hovoria, že musia "fungovať ďalej". Nervový systém však v takých chvíľach potrebuje čo najviac bezpečia, stability a regenerácie.

Niekoľko jednoduchých vecí môže telu pomôcť zvládať záťaž o niečo ľahšie:

Doprajte telu spánok a pokoj

Smútok je pre organizmus obrovská záťaž. Únava, vyčerpanie či potreba byť viac v tichu sú prirodzené reakcie tela.

Nepotláčajte všetky emócie

Nervový systém často zostáva v napätí aj preto, že sa človek snaží "vydržať" a nemať žiadne emócie. Plač, smútok či potreba stiahnuť sa na chvíľu do pokoja nie sú slabosťou.

Pomáha jemný pohyb a kontakt s telom

Pomalá chôdza, vedomé dýchanie, pobyt v prírode alebo jemná práca s telom môžu pomôcť znižovať aktiváciu nervového systému.

Neostaňte na všetko sami

Pri dlhodobom preťažení nervového systému môže byť veľmi nápomocné vytvoriť si bezpečný priestor — či už v terapii, rozhovore alebo podpore blízkych ľudí.

Kedy vyhľadať pomoc

Ak máte pocit, že vaše telo zostáva dlhodobo v napätí, objavujú sa problémy so spánkom, vnútorný nepokoj, úzkosť, vyčerpanie alebo pocit, že nervový systém nedokáže "vypnúť", môže byť vhodné dopriať telu priestor na regeneráciu a upokojenie.

Kraniosakrálna terapia nenahrádza lekársku ani psychologickú starostlivosť, môže však byť jemnou podpornou metódou pri regulácii nervového systému a spracovávaní dlhodobého stresu.

Telo si pamätá aj to, čo človek nedokáže povedať

V terapii si znovu a znovu uvedomujem jednu vec:

Ľudské telo má obrovskú inteligenciu.

Nesie stres.
Nesie smútok.
Nesie strach.
A veľmi často nesie omnoho viac, než je navonok vidieť.

Niekedy nepotrebuje, aby ho niekto "opravil".
Potrebuje priestor, kde môže na chvíľu prestať všetko držať samo.

Súvisiace články

➡️ Krčná chrbtica, stres a úzkosť
Ako sa chronický stres a preťažený nervový systém prejavujú na tele.

Krčná chrbtica, stres a úzkosť: Prečo vznikajú a čo s tým robiť

➡️ Psoas a bolesti chrbta
Sval, ktorý veľmi citlivo reaguje na stres, napätie a pocit ohrozenia.

Psoas a bolesti chrbta: Ako odhaliť a uvoľniť skrytý problém

➡️ Kraniosakrálna terapia
Viac informácií o terapii a práci s nervovým systémom.

Kraniosakrálna osteopatia

O autorke

Vo svojej praxi sa venujem kraniosakrálnej terapii a práci s nervovým systémom u dospelých, detí aj bábätiek. Najčastejšie pracujem s chronickým stresom, migrénami, napätím v tele, preťažením nervového systému a rôznymi psychosomatickými ťažkosťami.

Významnú časť mojej práce tvorí aj podpora bábätiek pri problémoch ako asymetria, tortikolis, KISS syndróm či napätie po náročnom pôrode.

Ing. Patrícia Milanová, BCST