Tuhý krk, bolesti medzi lopatkami a napätá šija: Čo naozaj pomáha?

10.04.2025

Keď napätie v šiji nie je len z počítača

Bolesť medzi lopatkami, ťažoba v šiji, stuhnutý krk či pocit "zaseknutej" hlavy. Mnoho ľudí zažíva tieto symptómy denne – či už pri počítači, šoférovaní, pri strese alebo aj bez zjavnej príčiny.

Príčina býva často hľadaná v nesprávnom držaní tela, zlej ergonomii alebo slabých svaloch. No čoraz viac výskumov, ale aj terapeutickej praxe, ukazuje, že napätie v šiji a medzi lopatkami nie je len o pohybovom aparáte, ale súvisí s hlbšími štruktúrami: fasciami, nervovým systémom a dychovým vzorom.

Fascie a šija: čo je pod napätím naozaj?

Fascie sú tenké spojivové tkanivá, ktoré obaľujú svaly, orgány, nervy – a zároveň ich prepájajú do jedného celku.
Ak sa fascie v oblasti šije dostanú do chronického napätia, prenášajú tlak a diskomfort do iných častí tela, často až do krížov alebo panvy.

Oblasť medzi lopatkami je bohatá na nervové zakončenia a zároveň silne prepojená s bránicou cez tzv. zadný fascialny reťazec.
To znamená, že napätie vo fasciách medzi lopatkami môže priamo súvisieť s kvalitou dýchania, stresom, dokonca aj trávením.

Stres a drieková kompenzácia: "emócie na pleciach" nie sú len metafora

Keď je človek pod stresom, bránica – hlavný dýchací sval – sa zablokuje. Telo automaticky "nadýcha" stres do horného hrudníka.
To spôsobí preťaženie trapézových svalov, šije a oblasti medzi lopatkami.

Tento proces prebieha automaticky, podvedome – a je súčasťou autonómnej obrany tela.
Je bežné, že ľudia v napätí doslova "nosia ramená pri ušiach" a nedokážu sa uvoľniť ani počas spánku.

Prečo masáže a chiropraxia často nestačia – a kedy pomáha cvičenie

Klasické masáže alebo chiropraxia môžu priniesť dočasnú úľavu, no vo väčšine prípadov sa napätie vracia späť. Prečo?

  • Tieto techniky pracujú najmä s povrchovým svalstvom,

  • ale neriešia autonómnu príčinu napätia – teda ako telo "nastavilo" tónus cez nervový systém,

  • ak nie je regulovaný nervový systém, telo sa opäť prepne do známeho stresového vzorca.

Naopak, cieľavedomé cvičenie s dobrým fyzioterapeutom dokáže výrazne pomôcť – najmä ak je zamerané na dych, stabilizáciu trupu, neuro-motorickú koordináciu a korekciu posturálnych vzorcov.
Pohyb však musí byť vedený citlivo a cielene, nie silovo.

Ideálne je, ak sa terapia a pohyb vzájomne dopĺňajú – uvoľnenie nervového systému cez jemnú terapiu vytvára priestor pre efektívnu motorickú zmenu.

Ako pomáha kraniosakrálna terapia pri napätí v šiji

Kraniosakrálna biodynamika je jemná, ale hlboká dotyková terapia, ktorá nepracuje len so svalmi, ale s napätím v hlbokých tkanivách a reguláciou autonómneho nervového systému.
Zameriava sa na uvoľnenie napätia v oblasti lebky, krku, krížov, čeluste a bránice – čím pomáha:

  • prepnúť telo z režimu "bojuj alebo uteč" do režimu obnovy,

  • uvoľniť fascie a tkanivové kompenzácie,

  • zlepšiť prekrvenie a cirkuláciu tekutín,

  • zjemniť vnímanie tela a jeho orientáciu v priestore.

Čo si ľudia všímajú po terapii

Z klinickej praxe vyplývajú pozorovania, ktoré sa opakujú u viacerých klientov:

  • "Mám pocit, že sa mi narovnalo celé telo – bez snahy."

  • "Chodím ľahšie, nohy sa mi akoby samy hýbu."

  • "Mám viac miesta v hrudníku, lepšie dýcham."

  • "Už len to, že ma nič netlačí medzi lopatkami, je pre mňa obrovská úľava."

Tieto prejavy sú dôsledkom neurologickej regulácie napätia, nie len svalového uvoľnenia.
Telo sa prestane držať "v obrane" a vráti sa do stavu, kde sa nepotrebuje chrániť napätím.

Za bolesťou býva často skrytá adaptácia

Bolesť v šiji, trapézoch či medzi lopatkami nie je slabosť, ani "len zlý vankúš".
Je to signál tela, že niektoré štruktúry sú preťažené, iné preberajú kompenzáciu, a celý systém je mimo rovnováhy.

Riešením nie je ísť tvrdšie do svalu, ale ísť hlbšie do systému.

Kraniosakrálna terapia môže byť účinným spôsobom, ako počúvať telo v tichu – a vytvoriť mu priestor, aby napätie pustilo samo.


Ing. Patrícia Milanová
Kraniosakrálna terapeutka
www.kranialka.sk